DIAGNOSTICKÝ POSTUP

Lekár vyslovuje podozrenie na osteoporózu na základe prítomnosti údaja o zlomeninách, či iných prejavoch, alebo rizikových faktoroch osteoporózy. Aby si overil svoje podozrenie, poukazuje pacienta na röntgenologické vyšetrenie, laboratorne vyšetrenie krvi a moču a vyšetrenie kostnej hustoty (denzitometrické vyšetrenie). Pokiaľ sa pri týchto vyšetreniach potvrdí osteoporóza, snaží sa dalej vypátrať jej príčinu, čo si vyžaduje niekedy heroickú prácu. Tu sú potrebné dalšie laboratórne a inštrumentárne vyšetrenia a spolupráca viacerých odborníkov- špecialistov (ortopéd, reumatolog, endokrinolog, nefrolog, gastroenterolog, a pod.). Musí sa v prvom rade vylúčiť tzv. sekundárna osteoporóza, t.j. pátrať po možných známych príčinách osteoporózy. To je nesmierne dôležité aj z liečebného hľadiska: Ak sa nájde taká príčina, resp. choroba, ktorá vyvoláva osteoporózu, liečba sa potom zameriava na túto. Pokiaľ sa nenájde žiadna príčina, osteoporóza sa potom klasifikuje ako primárna, ktorá môže byť bud postmenopauzová, alebo senilná a lieči sa samotná osteoporóza.