Čo je osteoporóza

Najprv si ujasnime pojmy

Osteoporóza (riedke kosti)  je ochorenie látkovej výmeny kostného tkaniva, ktorá sa prejavuje ubúdaním množstva kostnej hmoty a poruchami mikroarchitektúry kosti, čo vedie k oslabeniu pevnosti kosti a tým k zvýšenej lámavosti.

Slovo osteoporóza sa často laikmi zamieňa za osteomaláciu a osteoartrózu. 
Osteomalácia (mäkké kosti) je dnes už veľmi zriedkavé ochorenie podobné osteoporóze, kde sa na základe nedostatku vitamínu D znižuje obsah vápnika v kostnom tkanive. Kosti sa nelámu, ale deformujú. Keďže táto choroba sa vyskytovala hlavne v priemyselných oblastiach Anglicka 19. storočia, plných smogu s nedostatkom denného svetla, hovorilo sa jej  aj „anglická choroba“.

Osteoartróza je zase degeneratívne ochorenie klbov, najčastejšie bedrových (koxartroza), kolenných (gonartroza), chrbtice (spondylartróza) a drobných klbov rúk, ktoré sa prejavuje poškodením klbnych chrupaviek. Problémom je, že osteoartróza aj osteoporóza sa vyskytujú často spolu, hlavne u starších osôb, majú však diametrálne rozdielne prejavy a aj liečbu.

Osteopénia  je pojem, ktorý sa používa pri osteodenzitometrii a znamená zníženú kostnú hustotu. Nie je to ešte choroba, ale pacienti s týmto nálezom majú už zvýšené riziko zlomeniny a vyžadujú prevenciu a sledovanie. 

Osteoporóza – prečo nás straší?

Od konca minulého storočia sa problém osteoporózy dostal do povedomia nielen zdravotníckej, ale aj širokej laickej verejnosti. Stále nástojčivejšie sa o ňu zaujímajú aj ekonómovia zdravotnictva. Z osteoporózy sa stal obrovský zdravotnícky a sociálno-ekonomický problém.  Náklady na diagnostiku a liečbu osteoporózy, vrátane liečby zlomenín a ich dôsledkov dosahujú obrovské čiastky a nastále rastú.  Ako príklad možno uviesť krajiny EU, ktoré vydali v roku  2010 na liečbu  odhadom 37 mld  EURO.  Je predpokald, že do roku 2025 tieto náklady vzrastú o 25%. 

Osteoporóza postihuje v populácii hlavne staré osoby a ženy v prechode. Odhaduje sa, že rizikom osteoporotickej zlomeniny je ohrozená asi každá tretia žena a asi každý šiesty muž vo veku nad 50 rokov.  To predstavuje asi 6-8% populácie. Osteoporóze sa nevenuje pozornosť pre ňu samotnú, ale pre jej komplikácie – zlomeniny, ktoré spôsobuje. Medzi najčastejšie miesta zlomenín patria kosti predlaktia, stavce a horný koniec ramennej a stehennej kosti. Najobávanejšou zlomeninou je posledne uvedená – zlomenina krčka stehennej kosti. Nárast výskytu osteoporózy sa pripisuje jednak starnutiu populácie (stále viac osôb sa dožíva vyššieho veku) a jednak zmenou životného štýlu (obmedzovanie pohybu, kybernetizácia, změna stravovacích zvyklostí, fajčenie apod.).  Už dnes vyrastá v školách  široká masa budúcich osteoporotikov.  Mladá generácia presedí vačšinu svojho života v škole v laviciach, potom doma pred počítačom a večer pred televízorom.  Namiesto zdravej mliečnej stravy obľubuje hamburgery  a kolu. 

Osteoporóza je nielen  hojne rozšírená choroba, ale má aj závažné následky – úmrtie a dramaticky zhoršená kvalita života.  Asi tretina osôb po zlomenine krčka stehennej kosti do roka  zomiera, asi tretina je odkázaná na opateru iných a len zbytok sa vyhojí úplne a je schopný sebaopatery! Riziko úmrtia po zlomenine stehennej kosti u 50- ročnej ženy je rovnaké ako úmrtie na rakovinu prsníka a 4x väčšie ako na rakovinu maternice!! Zlomeniny stavcov tiež trvale znižujú kvalitu života svojou nástojčivou bolestivosťou a obmedzovaním hybnosti chrbtice. 

Osteoporózu preto právom považujeme za spoločensky najzávažnejšie ochorenie pohybového aparátu.

Poďme od začiatku – načo slúžia kosti!

Kosti majú v organizme niekoľko dôležitých funkcií:

• formujú tvar tela (podporná funkcia)
• chránia niektoré vnútorné orgány  (ochranná funkcia)
• vytvárajú priestor, v ktorom je uložená kostná dreň (krvotvorná funkcia)
• sú zásobárňou vápnika a iných minerálov (metabolická funkcia)
   

Z čoho sa skladajú kosti?

Kosť tvorí tuhá organická základná hmota, ktorej je asi 30 % a ktorá je spevnená uloženinami vápenatých solí (70%). Organickú základnú hmotu (osteoid) tvoria predovšetkým kolagénové vlákna, ktoré prebiehajú v smere línií tlakových síl a zabezpečujú pružnosť kosti. Anorganická zložka kosti, ktorú tvoria hlavne vápnik a fosfát, je uložená tesne na kolagénových vláknach a medzi nimi a dáva kosti mimoriadnu pevnosť.

V kostiach sa odohráva počas života ustavičná prestavba, to znamená, trvalé odbúravanie a opätovná novotvorba kostného tkaniva. To zaručuje pružnú adaptáciu mechanických vlastností kosti, ktoré sa menia v závislosti od veku, rastovej fázy kostry, hmotnosti, či pohybových stereotypov. Túto kostnú prestavbu uskutočňujú kostné bunky: osteoblasty, osteoklasty a osteocyty.

Osteocyty sú bunky, ktoré zabezpečujú výživu kostného tkaniva a reguláciu látkovej výmeny v pokojovej fáze. Kostnú prestavbu začínajú osteoklasty odbúravaním kostného tkaniva enzymatickou cestou. Po nich nastúpia osteoblasty,  ktoré chýbajúcu kosť znovu vybudujú.  Kontinuálna prestavba kosti sa teda uskutočňuje súhrou činnosti osteoblastov a osteoklastov.  Tieto deje prebiehajú v kostnom tkanive nenápadne, veľmi pomaly.  Z toho vyplýva, že aj chorobné, aj hojivé procesy kostného tkaniva trvajú nie dni, ani mesiace, ale celé roky!
 

Čo je podstatou vzniku osteoporózy?

Kosť nie je tvrdá, neživá hmota, ale živé tkanivo. Počas života sa kostná hmota stále obmieňa. Neustále v nej priebehajú dva úzko späté procesy - odbúravanie a novotvorba. Vo fáze rastu a dospievania prevažuje novotvorba kosti. Po 35. roku života nastáva prevaha odbúravania kosti na úkor novotvorby a kostná hmota v tele človeka postupne ubúda. Keď sa jej množstvo zníži pod normálnu hranicu, nazývame tento stav osteoporóza, čiže preriednutie kosti. Je to vlastne výsledok nerovnováhy medzi tvorbou a odbúravaním kosti.

Pri senilnej (stareckej) osteoporóze  sa postupne znižuje vitalita osteoblastov aj osteoklastov, a tým dochádza k poklesu osteoformácie aj osteoresorpcie, avšak pokles osteoformácie je výraznejší. Pri postmenopauzálnej osteoporóze naopak stúpa počet a aktivita osteoklastov a následne aj osteoblastov (ale v menšej miere), čo vedie k zvýšenému odbúravaniu kosti.. Hlavným vyvolávajúcim faktom týchto zmien je postmenopauzálny pokles hladiny estrogénov. V dôsledku straty kostnej hmoty sa postupne narúša aj štruktúra kosti. V určitom stupni sa potom preriednutá kosť stáva veľmi krehkou a ľahko sa láme, dokonca aj bez zjavného úrazového deja.

 

Úbytok kostnej hmoty