Príznaky osteoporózy
Aké sú prvé príznaky osteoporózy ?
U väčšiny osôb sa osteoporóza začína rozvíjať nenápadne. Prvým varovným príznakom bývajú pálivé bolesti medzi lopatkami, hlavne pri státí, či sedení, ktoré sa v ľahu zmierňujú. Tie už môžu byť prejavom mikrozlomenín vo vnútri stavcov a postupnej deformácie tiel stavcov. Na tieto chronické bolesti môže nasadať náhla prudká bolesť, ktorá už znamená zlomeninu stavca. Táto akútna bolesť však môže človeka prekvapiť aj znenazdajky z plného zdravia, bez varovania a bez nejakého traumatického mechanizmu. Niekedy človeka na osteoporózu upozorní až okolie, ktoré si všimne hrbatenie postavy. Niekedy osteoporózu zaregistruje človek až pri poklese výšky postavy. Pokles výšky o cca 4 cm môže znamenať, že minimálne jeden stavec zdeformovaný osteoporózou.
Zlomeniny ako dôsledok osteoporózy ?
Hoci sa pri osteoporóze môže v zásade zlomiť ktorákoľvek kosť, najčastejšie to však bývajú tri už spomínané miesta - kosti predlaktia, stavce a horný koniec stehennej kosti. Menej časté bývajú zlomeniny rebier a horného konca ramennej kosti. Či daná zlomenina je skutočne v dôsledku osteoporózy, je vecou posúdenia mechanizmu deja, pri ktorom došlo k zlomenine. Za osteoporotické zlomeniny nepovažujeme napr. zlomeniny pri dopravných úrazoch, či pádoch z výšky, tie označujeme ako tzv.traumatické. Pre osteoporózu sú naopak typické zlomeniny, ktoré vznikajú pri malej traume, alebo dokonca aj bez nej (zakopnutie, prudšie predklony, dvíhanie malých bremien, zakašlanie a pod.). Iným prípadom sú tzv. patologické zlomeniny, najčastejšie pri nádorovom postihnutí kosti. Pokiaľ sa objaví prvá osteoporotická zlomenina, riziko ďalšej už geometricky narastá (tzv. domino efekt).

Zlomeniny kostí predlaktia.
Tieto zlomeniny sa vo verejnosti málo spájajú s osteoporózou, pretože sú v drvivej väčšine spôsobené zjavným úrazovým dejom. K týmto zlomeninám dochádza najčastejšie pri páde na predpažené ruky. Tieto zlomeniny sú často veľmi bolestivé a musia sa fixovať sadrovým obväzom. Môžu mať za následok i deformitu ruky. Napriek tomu sa však považujú za významný príznak osteoporózy, keďže sa vyskytujú zo všetkým zlomenín najskôr, hlavne u žien už vo veku 55-65 rokov.
Zlomeniny stavcov.
Hneď na začiatku je potrebné upozorniť, že len asi 50% zlomenín stavcov sa prejavuje bolesťami. Zbytok zostáva klinicky nemý, tj. bez bolesti. Tieto zlomeniny sa potom zistia len náhodne na rtg snímke a prejavujú sa nepriamo znižovaním telesnej výšky a hrbatením postavy. Významným je v tejto súvislosti už pokles výšky o 4cm oproti výške v mladosti.
Bolestivé formy zlomenín stavcov sa prejavujú náhle vzniklou prudkou bolesťou, najčastejšie v oblasti hrudnej, alebo driekovej chrbtice. Bolesť sa zhoršuje pohybom, kašlom, či hlbším nadýchnutím. Tento stav si zväčša vyžaduje lekárske ošetrenie.
V dôsledku zlomenín stavcov (bolestivých, aj nebolestivých) sa postupne sa deformuje hlavne hrudná chrbtica, dochádza nahrbeniu postavy, ktoré Nemci veľmi pekne charakterizujú ako tzv. vdovský hrb. Vydúva sa brucho, čo sa mýlne považuje za prejav obezity. Dolné rebrá sa začínajú dotýkať horného hrebeňa panvy, čo niekedy spôsobuje tiež úporne, až neznesiteľné bolesti.

Zlomeniny horného konca stehennej kosti.
Býva verejnosťou tiež často bagatelizovaná, keďže sa akosi automaticky spája s vyšším vekom a považuje sa tak za prirodzený dôsledok staroby. Opak je však pravdou! Je to najzávažnejšia komplikácia osteoporózy. Zvyčajne ju spôsobuje pád, ale v pokročilejších štádiách osteoporózy sa kosť zlomí už aj pri banálnom pohybe. K nárastu zlomenín v staršom veku prispieva aj tá skutočnosť, že u starších osôb sa vyskytujú aj mnohé iné choroby (ochorenia srdca, mozgových ciev, kĺbov, svalov a zmyslových orgánov), ktoré sú navyše liečené mnohými liekmi s možnými vedľajšími účinkami. To sa prejavuje poruchami pohybovej koordinácie, rovnováhy, poklesom svalovej sily, poruchami zraku a závratmi, ktoré už samotné zvyšujú riziko pádu. K nemu prispieva aj chôdza po nerovnom, či zle osvetlenom teréne, po šmykľavých podlahách (napr. v kúpeľni, ale aj napastované linoleá, posunlivé behúne), po schodoch, pri zakopnutí o prah dverí, či šnúry spotrebičov (tzv. architektonické bariery) a podobne.
Pacienti zo zlomeninou krčka stehnovej kosti musia byť hospitalizovaní na ortopedickom, či traumatologickom oddelení, kde sa často musia podrobiť operácii. Táto zlomenina si často vyžaduje dlhodobý pobyt na lôžku, čo pre starého človeka môže mať fatálne (smrteľné) dôsledky! V lepšom prípade môže dôjsť k trvalej invalidite a neschopnosti sebaopatery.

