Diagnostika osteoporózy
Ako môže lekár diagnostikovať osteoporózu?
Lekár vyslovuje podozrenie na osteoporózu na základe prítomnosti údaja o zlomeninách, či iných prejavoch, alebo rizikových faktoroch osteoporózy. Aby si overil svoje podozrenie, poukazuje pacienta na röntgenologické vyšetrenie, laboratórne vyšetrenie krvi a moču a vyšetrenie kostnej hustoty (osteodenzitometrické vyšetrenie). Pokiaľ sa pri týchto vyšetreniach potvrdí osteoporóza, snaží sa ďalej vypátrať jej príčinu, čo si vyžaduje niekedy heroické úsilie. Tu sú potrebné ďalšie laboratórne a inštrumentárne vyšetrenia a spolupráca viacerých odborníkov - špecialistov (ortopéd, reumatológ, endokrinológ, nefrológ, gastroenterológ, a pod.). Musí sa v prvom rade vylúčiť tzv. sekundárna osteoporóza, t.j. pátrať po možných známych príčinách osteoporózy. To je nesmierne dôležité aj z liečebného hľadiska: Ak sa nájde taká príčina, resp. choroba, ktorá vyvoláva osteoporózu, liečba sa potom zameriava na túto. Pokiaľ sa nenájde žiadna príčina, osteoporóza sa potom klasifikuje ako primárna, ktorá môže byť buď postmenopauzálnavá, alebo senilná a lieči sa samotná osteoporóza
Čo je to osteodenzitometria?
Osteodenzitometria znamená meranie hustoty (denzity) kostnej hmoty. V súčasnosti je zlatým štandardom diagnostiky osteoporózy. U väčšiny prístrojov sa meria sa stupeň absorpcie rtg lúčov po prechode kostným tkanivom. Hoci pracuje na princípe rtg žiarenia, netreba sa ho obávať. Ide o bezbolestné vyšetrenie a na rozdiel od bežného rtg snímkovania je dávka ožiarenia zanedbateľná (s výnimkou tehotných žien!). Meria sa hustota kostí v miestach najčastejších zlomenín, t.j. oblasť predlaktia, driekové stavce a horný koniec stehennej kosti. Laikmi často vyžadovaná “celotelová denzitometria” sa bežne nerobí a v drvivej väčšine prípadov ani nemá žiaden význam. Niektoré osteodenzitometre pracujú na princípe šírenia ultrazvuku v kostnom tkanive. Ich význam je zatiaľ len skríningový, nie diagnostický. Samotné meranie trvá rádovo niekoľko minút. Určitý čas je však potrebné pripočítať sa samotnú analýzu a vyhodnotenie merania. Výsledkom osteodenzitometrie je číslo (hustota kostného tkaniva v g/cm2 a tzv. T- a Z-skóre), nie obraz štruktúry kosti, či nález zlomeniny. Podľa výsledku sa meranie zvyčajne klasifikuje do troch kategórií: norma, osteopénia a osteoporóza. U pacientov, ktorí majú ako osteodenzitometrický nález osteoporózu a súčasne aj niektorú osteoporotickú zlomeninu, hovoríme aj manifestnej osteoporoze. Osteodenzitometrické vyšetrenie je finančne veľmi náročné a preto sa vykonáva len v odôvodnených prípadoch, resp. len na základe prísne vymedzených indikačných kritérií. Toto vyšetrenie ordinuje odborný lekár s osteologickým zameraním.
I keď osteodenzitometria znamená v diagnostike veľký pokrok, k výsledkom osteodenzitometrického vyšetrenia treba pristupovať ako k hociktorému inému laboratórnemu vyšetreniu, ktoré je pomocným vyšetrením pre určenie diagnózy. Ako každá iná metóda merania aj osteodenzitometria je nevyhnutne zaťažená chybou merania, ktorá v tomto prípade predstavuje 3-4%.. Preto pri opakovaných kontrolných meraniach s odstupom času, možno napr. o zhoršení hovoriť len vtedy, ak je väčšie ako daná chyba merania.
Hlavným zmyslom osteodenzitometrie je zhodnotiť riziko zlomeniny. To sa dá orientačne vypočítať pomocou násobku T-, alebo Z-skóre. V posledných rokoch sa ukázalo, že riziko zlomeniny hodnotené podľa osteodenzitometrie nie je dostatočne presné. Dôvodom toho je skutočnosť, že na riziku zlomeniny sa nepodieľa je množstvo kostnej hmoty, ale aj jej kvalita (t.j.mikroštruktúra, makroštruktúra, geometria a pod.), ktorú už vieme merať metódou TBS-skore..
Aké laboratorne vyšetrenia je potrebné vykonať?
Pri diagnostike osteoporózy sú potrebné hlavne biochemické vyšetrenia krvi a moču, ktoré sú zamerane na metabolizmus vápnika a fosforu, na hodnotenie kostného metabolizmu (novotvorba a odbúravanie kostnej hmoty) a pre pátranie po iných príčinách osteoporózy (hlavne pečenové, obličkové, či hematologické testy).
Tu si však treba uvedomiť, že normálna koncentrácia vápnika v krvi nevylučuje osteoporózu. Organizmus sa snaží za každú cenu udržať koncentráciu vápnika v krvi v norme, keďže vápnik je životne dôležitý pre správnu činnosť srdca, svalov a nervov. V prípade výrazného poklesu koncentrácie vápnika v krvi môže dôjsť dokonca až zástave srdca! Aby nenastal tento pokles, organizmus berie vápnik odtiaľ, kde ho má uskladnený – z kostí.
Môže si aj sám pacient zhodnotiť riziko zlomeniny?
Môže. V posledných rokoch je k dispozícii pre lekárov aj pacientov počítačový model FRAX, schválený WHO. FRAX vypočítava 10-ročné riziko najčastejších osteoporotických zlomenín, včítane zlomeniny krčka stehnovej kosti. Stačí doň zadať údaje o vybraných rizikových faktoroch (výška, hmotnosť, prekonaná zlomenina, fajčenie, liečba glukokortikoidmi, zlomeniny v rodine, a pod). Vôbec tu nie je potrebná kostná denzitometria. Kalkulátor je možné nájsť na adrese:
