Pravidelná fyzická aktivita
Primeraná záťaž kostného tkaniva patrí k najlepším prirodzeným prostriedkom udržania pevnosti kosti.
V prevencii osteoporózy je na prvom mieste pravidelný pohyb, prípadne pravidelné cvičenie, ktoré je veľmi dôležité pre celkové zdravie. Pohyb-chôdza vo všeobecnosti zvyšuje kostnú denzitu. Optimálna dávka a frekvencia pohybu nie sú stanovené jednoznačne. Všeobecne sa však uznáva, že požiadavka pohybu u dospelých je minimálne 1-2 kilometrová prechádzka denne. Plávanie síce nezvyšuje kostnú denzitu, ale zvyšuje svalovú hmotu a zlepšuje svalovú koordináciu, čím sa znižuje riziko pádov a ich následkov. Na druhej strane neprimeraná telesná záťaž (napr. u mladých dievčat) môže mať za následok poruchy menštruácie a negatívnu kostnú bilanciu.
Doporučenia pohybu v jednotlivých fázach osteoporózy:
Pri rozvinutej osteoporóze sa zakazujú všetky prudké pohyby, kde sa stlačuje chrbtica v pozdĺžnom smere – od hlavy k sedacej časti tela. Vyvarovať sa skokom z výšky (napr. zo stoličky, zo schodov, z autobusu, z vlaku a pod.). Nedvíhať ťažké predmety (nábytok, ťažké bremená a pod.). Zakázané sú všetky zimné športy (korčuľovanie, lyžovanie, hokej). Z letných športov sa neodporúča zápasenie, volejbal, basketbal, futbal a tenis. Zakázané je vzpieranie, zápasenie, judo, box a rugby. Nevhodné sú tiež všetky disciplíny ľahkej atletiky. Na druhej strane je vhodným doplnkom cvičení nie príliš namáhavá turistika a jazda na bicykli, avšak len na dobrých cestách, nie v teréne a s obmedzením zoskokov z bicykla. Výborným doplnkom cvičenia je plávanie, a to všetky spôsoby. Skoky do vody sú vyslovene nevhodné.
V štádiu tzv. stabilizovanej osteoporózy s klinickými príznakmi preriednutia kosti, ale bez väčších bolestí a svalových kŕčov po absolvovaní cvikov, sa povoľujú chorým ako doplnok dlhšie prechádzky, ľahšia práca v záhrade, na chate, v domácnosti. Zo športov je dovolené plávanie, ľahšia turistika, rekreačná cyklistika, nenáročné veslovanie.
V období akútnych komplikácií je chorý hospitalizovaný alebo sa zdržuje doma so zlomeninou stavcového tela, krčka stehnovej kosti alebo inej kosti. V tomto štádiu sa uskutočňuje cielená rehabilitácia, ktorú riadi lekár pod odborným dozorom rehabilitačného pracovníka.
V období veľkých bolestí chorí nie sú pripútaní na lôžku, avšak sa pohybujú s ťažkosťami pre bolestivosť a prítomnosť svalových kŕčov. V tomto štádiu sa vykonávajú len veľmi mierne cviky podľa odporúčania odborného lekára. Na zmiernenie bolestí ortoped niekedy ordinuje korzet.
V období po zahojenej zlomenine možno pacienta postupne zaťažovať a zaviesť i náročnejšie cviky.
Cielené cvičenie.
Význam telesného cvičenia pozostáva z nasledovných faktorov:
- uvoľňuje sa svalové stuhnutie, ktoré zbavuje chorého výraznejších bolestí;
- dochádza k väčšej tvorbe základnej kostnej hmoty, lebo fyzická záťaž podporuje osteoblastickú aktivitu a kalcifikáciu kostí;
- nastáva prestavba kostnej trámčiny v smere najväčšieho zaťažovania;
- posiluje sa kostrové svalstvo.
Zásady telesného cvičenia:
- cvičenie sa vykonáva pravidelne a v dobrej pohode;
- cvičenie, pokiaľ je to možné, v športovom oblečení (v lete trenírky a tričko, v zime tepláková súprava);
- pri cvičení je najvhodnejšia teplota 16-20 °C, pri otvorenom okne alebo vo vyvetranej miestnosti;
- optimálny čas cvičenia je dvakrát až trikrát denne 15-20 minút;
- necvičiť s plným žalúdkom, ani nalačno, najlepšie je cvičiť 1,5-2 hodiny po jedle;
- spôsob a rozsah cvičenia navrhuje odborný lekár, prípadne rehabilitačný pracovník;
- začínať vždy s ľahšími cvikmi a len potom cvičiť ťažšie;
- cvičiť pomaly, plynulým nadväzovaním cvikov, vyvarovať sa prudkým, švihovým cvikom;
- každý cvik opakovať štyri až päťkrát, medzi jednotlivými cvikmi dodržovať krátku, asi 10-sekundovú prestávku;
- cvičenie nesmie vyvolať alebo vystupňovať bolesť, ktorá by trvala viac ako dve hodiny;
- pri cvičení dbať na pravidelné dýchanie;
- pri cvičení je najvhodnejšie použiť pevnú pokrývku (deku), ktorú možno položiť na koberec, alebo cvičiť na tenkom molitanovom matraci. Mäkké vysoké matrace nie sú vhodné.
V súčasnosti existuje na Slovensku celý rad cvičebných zostáv publikovaných viacerými autormi (Kocián, Zvarka, Wendlová, Ďurišová).