Správna výživa

Základom správnej výživy pri osteoporóze je jednak dostatočný príjem látok potrebných na stavbu kostí (vápnik, vitamín D, fosfor,  horčík, vitamíny C a K, stopové prvky- stroncium, bor,..) a jednak obmedzenie, či dokonca vylúčenie látok, ktoré kostné tkanivo priamo, alebo nepriamo poškodzujú (sodik, hliník, kadmium, olovo a pod.). Takto zostavená strava by však mala byť v súľade s doporučeniami pre iné choroby (ochorenia srdca a ciev, poruchy látkovej výmeny cukrov a tukov), ktoré sa často k osteoporóze pridružujú. Sprievodcu správnym stravovaním pri osteoporóze spolu s receptúrou vhodných jedál publikovala na Slovensku Šrámková v dvojdielnej publikácii.

Vápnik.

Vápnik je základnou stavebnou zložkou kostného tkaniva.  Pre telo je však oveľa dôležitejšia jeho funkcia pre činnosť srdca, svalov, nervov a zrážacie vlastnosti krvi. Organizmus preto prísne stráži jeho hladinu v krvi a v prípade jej poklesu doplňa ju vápnikom z kostí. V prevencii a liečbe osteoporózy je jeho dostatočný príjem absolútnou podmienkou!   V prevencii osteoporózy, prípadne  pri jej ľahších formách je podávanie vápnika v kombinácii s vitamínom D dostatočné. V ťažších prípadoch, hlavne so zlomeninami, je zväčša už potrebné zasiahnuť farmakologicky liekmi na osteoporózu.

Doporučené WHO denné dávky vápnika závisia jednak od veku a pohlavia, ale aj od rastovej fázy, či iných zvýšených nárokov (tehotenstvo, kojenie)- Tab.1.

Tab.1.  Doporučené denné dávky vápnika.

HST – hormonálna substitučná liečba

Zdroje vápnika. 

Vápnik sa nachádza vo všetkých potravinových kompotentoch. Najvýznamnejším zdrojom vápnika v našej populácii je mlieko a mliečne výrobky. Bohaté sú aj rastlinné zdroje ako mak, lieskovce, vlašské orechy, či sója  a aj niektoré minerálky. (tab.2.)

Ak človek nepije pravidelne mlieko alebo nemá v potrave mliečne výrobky, prijíma denne v takejto diéte len 400 – 500 mg vápnika. Potrebné množstvo môže doplniť mliekom a mliečnymi výrobkami (na pol gramu vápnika stačí pol litra nízkotučného mlieka, <st1:metricconverter productid="65 g" w:st="on">65 g</st1:metricconverter> tvrdého tvarohu alebo eidamského syra alebo štvrť litra bieleho jogurtu), prípadne aspoň sčasti inými potravinami.  Pre starších ľudí však nie je vhodné plnotučné mlieko, pretože často môže zvyšovať hladinu cholesterolu v krvi. Preto sa im odporúča mlieko s nižším obsahom tuku (polotučné), ktoré obsahuje rovnaké množstvo vápnika ako plnohodnotné.  Sú však aj ľudia, ktorí mlieko naznášajú (laktázová intolerancia, prípadne alergia na mliečne bielkoviny). V takomto prípade je vhodné skúsiť iné mliečne výrobky, hlavne kyslomliečne, ako jogurty a syry, ktorých konzumácia nemusí byť spojená s ťažkosťami. V opačnom prípade je vhodné skúsiť rastlinné zdroje, evtl. celú potrebnú dávku vápnika nahradiť farmakologicky- tabletami. 

Tab.2.- Obsah vápnika vo vybraných potravinách.

Vegetariánstvo.

Tento stravovací extrém síce ponúka dostatok potravín bohatých na vápnik (sója, oriešky, mak a iné semená), ale táto strava obsahuje aj veľa zložiek, ktoré obmedzujú využiteľnosť vápnika, hlavne šťavelany, fytáty a vláknina. Je zväčša potrebné doplňať vápnik tabletkami.

 Využiteľnosť vápnika obmedzujú nasledovné látky:

- fosfor:  pri jeho nadbytočnom prívode sa vytvárajú nerozpustné soli. Maximálny doporučený pomer Ca: P je 1:1,5. Optimálny príjem fosforu je 500-1000mg denne.

- šťavelany (oxaláty) a fytáty: vytvárajú s vápnikom nerozpustné soli. Tieto látky sú hlavne v listovej zelenine, reborbora, špenát, kakao, čokolády.

- vláknina: znižuje vstrebávanie nielen tukov, ale aj vápnika,

-  tuky: chemicky s vápnikom vytvárajú mydlá!

-  horčík – obmedzuje vstrebávanie samotného vápnika pri súčasnom podaní,

- biekoviny – ako reťazce aminokyselín po vstupe do organizmus značne okysľujú vnútorné prostredie, pričom sa vápnik vo zvýšenej miere uvoľnuje z kostí.

- sodík – zvyšuje vylučovanie vápnika obličkami,

Doporučenia pre optimálny príjem kalcia:

- doporučenú dennú dávku vápnika (či už z potravy, či z tabletiek) rozdeliť na  viacero dávok- najlepšie 3x denne (výrazne sa zlepší vstrebateľnosť v porovnaní s užitím jednej plnej dávky),

- najväčšiu dávka vápnika užiť na noc (v leže a v noci sa kosti naviac odvápňujú),

- neuživať vápnik, či na vápnik bohaté potraviny po hlavných jedlách, ktoré obsahujú veľa tukov ( v tráviacom trakte sa vytvárajú nerozpustné mydlá),

- obmedziť podávanie kuchynskej soli,  pozor na minerálky s vysokým obsahom sodíka, pri osteoporóze sú vhodné minerálky s výhodným pomerom vápnika a sodíka (Korytnica, Baldovská, Mitická). 

- obmedziť konzumácia mäsa na 1-2x týždenne, 

Vápnik v tabletkách.

Pokiaľ nestačí podanie vysokokalciovej diéty alebo ju chorý zle znáša, je potrebné pristúpiť k farmakologickej náhrade vápnika, t.j. užívať vápnik vo forme liekov. Lieky  s obsahom vápnika majú rôzne formy: tabletky, šumivé tabletky, žuvacie tabletky, prášky a pod. Často sa kombinujú s vitamínom D, ďalšou dôležitou zložkou prevencie a liečby.  Veľmi populárne sú tzv. biopreparáty z mletých vaječných škrupín, či z mletých telacích kostí. Okrem toho je komerčne dostupné obrovské množstvo viaczložkových (multi-) prípravkov, ktoré okrem vápnika obsahujú aj iné minerály a vitamíny. Vápnik však zväčša obsahujú len v malom množstve, vhodné sú preto viac na preventívne užívanie.  V prípade osteoporozy vhodný preparát a jeho dávkovanie určí a predpíše lekár. 

Obavy z užívania vápnika.

Často vznikajú obavy, že zvýšený príjem vápnika spôsobuje vznik kostných výrastkov, obličkových kamienkov, zrýchlenie kôrnatenia ciev. Tieto obavy sú však zbytočné.  Doporučená denná dávka je z tohoto pohľadu bezpečná. Doplňa sa len chýbajúci vápnik v organizme. Uvedené problémy sa môžu vyskytnúť až pri podstatne vyšších dávkach.  Pri bežnom dávkovaní vápnika však môže vzniknúť chronická zápcha, hlavne u starších osôb pri nedostatku žalúdočnej kyseliny, ktorá je nevyhnutá na vstrebávanie vápnika.  Zápche možno predísť dostatočným pitím tekutín a hojnou konzumáciou ovocia, surovej, varenej i dusenej zeleniny. Z tabletových foriem je vtedy vhodné zvoliť šumivé. 

Vitamín D 

Je potrebný na dobré vstrebávanie a na využitie vápnika v tele. Obmedzuje jeho stratu obličkami. V kosti povzbudzuje jej premenu a prestavbu. Sekundárne vitamín D zvyšuje aj vstrebávanie fosforu v čreve, čo zlepšuje ukladanie vápnika do kosti. Takto sa okrem vápnika využije aj fosfor, ktorý je takisto potrebný na výstavbu kosti. V poslednom období boli objavené aj dalšie vlastnosti vitamínu D (imunoregulačné vlastnosti pri zápalových reumatických chorobách, astme, tuberkulóze, AIDS, protinádorové – hlavne rakovina hrubého čreva, prsníka, maternice a prostaty, antiaterogénne pri infarkte myokardu, a pod.). Preto sa zvykne označovať aj ako D-hormón.

 Za normálnych okolností vitamín D vzniká v koži pôsobením ultrafialového žiarenia a odtiaľ sa transportuje krvou do celého tela.  Účinný sa vitamínu D stáva až premenou v pečeni a obličkách vo forme metabolitov, ako sú kalcidiol a kalcitriol. Vo väčšine prípadov tvorba vitamínu D v koži pokrýva potreby organizmu. Udáva sa, že k tomu stačí hodinový pobyt mimo uzatvorenej miestnosti (nie je nevyhnutné opaľovanie celého tela!). Osoby, ktoré takúto možnosť nemajú (napr. staré osoby s obmedzenou pohyblivosťou) si môžu doplniť vitamín D potravou. Vitamín D pochádza  sa vo zvýšenej miere nachádza v morských rybách, vajciach, obsahuje ho kakao, smotana a pod. 

Odporúčaná dávka vitamínu D je 400 medzinárodných jednotiek denne., vo vyššom veku sa musí dávka zvýšiť na 800 m.j.

Pri nedostatku sa vitamín D v strave je potrebné ho podávať v liekovej forme. Možno ho podať vo forme roztoku, či kapsuliek,  alebo injekčne v olejovom roztoku vo vnútrosvalovej aplikácii.

Vitamín K

Je to vitamín nevyhnutý pre reguláciu zrážania krvi. V poslednom čase sa však ukázalo, že nejde o jednu látku, ale o skupinu podobných molekúl. Niektoré z nich, hlavne izoméry MK-4 a MK-7 sa významne uplatňujú v regulácii kostného metabolizmu a v prevencii kalcifikácii ciev. Pri jeho užívaní by bolo možné zlepšiť hustotu kosti, znížiť riziko zlomeniny a prípadne predísť ukladaniu vápnika do ciev. Potvrdenie týchto hypotéz si však ešte vyžaduje viac cielených štúdií.  Prirodzeným zdrojom vitamínu K je listová zelenina a fermentovaná sója Natto. Farmakologicky účinná dávka MK-7 je súčasťou niektorých potravinových doplnkov.